Žiť zdravo neznamená byť na diéte, či odopierať si obľúbené jedlo – je to skôr o pochopení, aké jedlo pomôže telu cítiť sa lepšie, dodá dostatok energie či dokáže lepšie zvládať stres. V Lunter veríme, že tofu je významnou súčasťou zdravého a vyváženého jedálnička. Prečo vôbec jesť zdravo a kto sú to „flexitariáni” Začiatkom 90. rokov sa začal používať termín flexitariáni, ktorý vznikol kombináciou slov flexibilný a vegetarián. Označuje ľudí, ktorí nemajú potrebu stať sa vegetariánmi, ale pochopili, že zníženie príjmu živočíšnych produktov a zvýšenie príjmu rastlinnej potravy a sójových výrobkov, napríklad aj v podobe tofu, im prospieva. Ako začať a neskončiť Pri prechode na zdravší typ stravovania prostredníctvom rastlinnej stravy, respektíve tofu, je v prvom rade potrebné si uvedomiť, aké živiny ideme nahrádzať a čím. V jedálničku sa pravdepodobne okrem tofu objaví tiež viac ovocia a zeleniny, no mnoho ľudí má mylnú predstavu, že pri tom to aj končí. So zdravým stravovaním však súvisia aj ďalšie zmeny. Patrí medzi ne napríklad aj znižovanie príjmu živočíšnych tukov, soli, cukru a bielej múky a naopak jedenie celozrnných potravín či strukovín. Radšej postupne ako zo dňa na deň Prechod na zdravšie stravovanie by mal byť cestou postupných zmien. Pravidelné jedenie nezdravých potravín by sa malo byť najskôr občasné a postupom času môžu z jedálnička vypadnúť definitívne. Pre mnohých je zdravá strava viac záležitosťou rozhodnutia a pevnej vôle. Už samotné vedomie, že človek robí niečo pre svoje zdravie má pozitívne fyzické a psychické účinky a samé o sebe je motiváciu vydržať. Účinky prechodu k zdravšej strave sa začnú prejavovať už po krátkom čase. Pozor na častú chybu: nielen zdravo ale hlavne chutne Človek, ktorý sa rozhodol zdravo stravovať s tofu by si mal hneď na začiatku premyslieť, ako túto potravinu pripravovať. Opakovaná príprava toho istého fádneho receptu z tofu totiž po čase omrzí. Z tofu sa pritom dajú robiť nielen slané jedlá, ale aj rôzne dezerty, nápoje alebo polievky. Je to výborná surovina na kulinárske experimenty. A samozrejme poslúži ako plnohodnotná náhrada syrov. Jedlo bude chutiť rovnako dobre, zatiaľ čo zaujme svojou ľahkosťou. Ešte pred varením sa treba rozhodnúť pre vhodný druh tofu. Na výber je niekoľko príchutí, alebo biele tofu natural, ktoré najlepšie chutí, ak sa správne spracuje a ochutí. Tofu sa dá opekať na panvici aj v rúre alebo grilovať. Recepty z tofu a kulinárske inšpirácie nájdete na stránke: Lahke-recepty.sk Tipy: Ako sa griluje tofu, Tajomstvá marinovania

Štúdie, ktoré skúmajú zdravotné aspekty konzumácie sóje sa zamerali aj na konzumáciu sóje u detí, alebo dojčiacich matiek. Ich hlavné zistenie je, že prijímanie sóje v potrave v bežnom množstve nemá negatívny vplyv na vývoj detí, alebo matiek. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča konzumovať až dve sójové jedlá denne ako súčasť vyváženého jedálnička pre deti. Naopak, v prípade žien dokonca znižuje riziko vzniku rakoviny prsníka. Sójová výživa pre dojčatá nepredstavuje riziko Veľká štúdia publikovaná v roku 2001 v Journal of the American Medical Association ukázala, že dojčatá kŕmené sójovou výživou boli rovnako zdravé ako tie, ktoré boli kŕmené výživou z kravského mlieka. V tejto štúdií bolo skúmaných 811 mužov a žien vo veku 20 až 34 rokov, ktorí sa v detstve zúčastnili na štúdii o sójovej výžive a výžive z kravského mlieka. Vo viac ako 30 zdravotných aspektoch neboli medzi nimi zistené žiadne významné rozdiely. Dojčenie materským mliekom je najbezpečnejšie Napriek neškodnosti sóje lekári stále poukazujú na to, že niet lepšej výživy pre dieťa, ako je materské mlieko. Deti chované iba na materskom mlieku vykazujú fenomenálne výhody oproti deťom chovaným na akomkoľvek inom type výživy. Sója a tofu sú však vďaka svojmu zloženiu ideálna strava pre dojčiace matky. Môžu sóju konzumovať aj deti? V Japonsku patrí sója a miso polievka medzi potraviny bežne podávané v útlom detskom veku. Zaraďujú ich do stravy často od 6. – 12. mesiaca veku dieťaťa. Štúdie potvrdili, že dievčatá, ktoré konzumujú sóju v útlom veku, majú nižší výskyt rakoviny prsníka v neskoršom veku. Klinické štúdie nielen u dospelých, ale aj u detí dokázali pozitívny vplyv sóje na hladinu cholesterolu. Čo sa týka informácií k vplyvu sóje na rast a vývoj dieťaťa, nepreukázali sa žiadne dôkazy o rozdielnom raste a vývoji u detí kŕmených sójovými a mliečnymi prípravkami. Nie je teda žiaden relevantný dôvod obávať sa konzumácie sóje v detskom veku.

Prečo je sója zdravá? Neexistuje iba jedna jediná potravina, s ktorou sa dá zdravo stravovať. Ako uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) vo svojej celosvetovej stratégii, kľúčom k zdravému stravovaniu je „vyváženie stravy“. A to najmä zníženou konzumáciou tukov, voľných cukrov, soli a zvýšeným príjmom zeleniny, ovocia, strukovín, obilnín a orechov. To by mala dopĺňať primeraná fyzická aktivita v trvaní minimálne 30 minút každý deň. WHO tiež odporúča zaradiť do vyváženého jedálnička až dve sójové jedlá denne. Prehľad 38 štúdií publikovaných v New England Journal of Medicine v roku 1995 ukázal, že konzumácia sóje znižuje hladinu cholesterolu až podľa 89 % z nich. Okrem toho táto strukovina obsahuje množstvo potrebných živín. Napomáha látkovej rovnováhe organizmu a pôsobí preventívne proti rôznym chorobám. Jediná rastlinná bielkovina so všetkými esenciálnymi aminokyselinami Sójová bielkovina ako jediný rastlinná bielkovina obsahuje všetky esenciálne aminokyseliny nevyhnutné pre výživu človeka. Aminokyseliny sú základné stavebné jednotky – „tehličky“ ľudskej bunky. Spolu ich je 20, z toho 8 z nich si telo nedokáže vyprodukovať samé, preto sa nazývajú esenciálne. Získať ich môžeme iba z jedla. Sója obsahuje všetkých 20 aminokyselín, čo z nej robí unikát medzi ostatnými rastlinami. To z nej robí tiež plnohodnotnú náhradu mäsa. Oproti nemu je dokonca vo výhode, pretože neobsahuje žiaden cholesterol a len malé množstvo tuku. Obsahuje množstvo bielkovín a vitamínov Sójové výrobky vo všeobecnosti obsahujú predovšetkým kvalitné bielkoviny, vápnik, horčík a ďalšie zdraviu prospešné živiny. Vo svete najbežnejší výrobok zo sóje je tofu. (vyrábaný vyzrážaním čerstvo uvareného sójového mlieka – preto aj volaný niekedy „sójový syr“). Táto zdravá potravina sa vyznačuje vysokou výživovou hodnotou a taktiež látkami s protirakovinovým účinkom. Okrem už spomenutých medzi ne patria tiež rôzne vitamíny skupiny B, tukoferoly, fosfor, železo, omega-3 mastná kyselina linolénová, ktorá chráni srdce a lieči zápaly a polynenasýtená kyselina linolová, ktorá podporuje metabolizmus. Lecitín zlepšuje pamäť Jednou z najdôležitejších zložiek sóje je lecitín, ktorý je nevyhnutný pre fungovanie telesných buniek, znižuje hladinu cholesterolu v krvi, chráni srdce a cievy, pôsobí preventívne proti rakovine pľúc a v neposlednom rade zlepšuje činnosť nervového systému a pamäti. Prečítajte si tiež: Fakty a mýty o sóji Jesť tofu je aj ekologické Konzumácia tofu je v porovnaní s mäsovými výrobkami nielen prospešnejšia pre zdravie. Je tiež ekologickejšia aj etickejšia, keďže na jeho výrobu nie je potrebné chovať žiadne zvieratá. Záťaž na životné prostredie sa meria takzvanou „ekologickou stopou“, ktorú na prírode zanechá napríklad jedlo, ktoré človek skonzumuje. Ak by sa človek stravoval výhradne rastlinnou stravou, v jeho ekologickej stope by vyprodukoval dvakrát menej CO2, trinásťkrát menej vody a zabral by osemnásťkrát menej poľnohospodárskej plochy ako priemerný mäsožravec. Naše tofu navyše vyrábame zo sóje, ktorá nie je geneticky modifikovaná a neobsahuje žiadne kontaminanty. Pozitívny vplyv na srdce Sója a tofu pomáhajú predchádzať koronárnej trombóze a infarktu, chráni pred artériosklerózou, pretože pri pravidelnej konzumácii sa krv stáva redšou. to zlepšuje prúdenie krvi cez koronárne tepny. Zvyšuje množstvo vápnika v kostiach Množstvo vápnika je pri sóji dvakrát väčšie než v mlieku, alebo v špenáte. Sója a tofu tak pôsobia aj ako prevencia proti osteoporóze. Znižuje riziko rakoviny Výskumy dokázali, že sója obsahuje látky, ktoré dokážu zabrániť vzniku rakoviny, alebo ju dokonca liečiť. Potvrdilo sa napríklad, že pravidelná konzumácia tofu znižuje riziko rakoviny hrubého čreva o polovicu. Ochranný efekt bol preukázaný aj u rakoviny pŕs, prostaty, hrubého čreva, pľúc a žalúdka. Pomáha ženám pri menopauze Tofu obsahuje rastlinné látky, takzvané izoflavóny, ktoré sa čiastočne vytvárajú aj vo vaječníkoch. Vďaka tomu pomáha zmierňovať nepríjemné príznaky menopauzy. Vyvážený organizmus Jedenie tofu pomáha predísť prekysleniu organizmu a následným chorobám. Teda obezite, osteoporóze, dne, ekzémom a ďalším následkom porušenia acidobázickej rovnováhy v tele. Je totiž zásadotvorné Sója znižuje cholesterol Desiatky štúdií poukazujú na to, že sója zlepšuje pomer medzi HDL (dobrým) a LDL (zlým) cholesterolom. Americká srdcová asociácia pri riziku srdcových chorôb tento faktor považuje dokonca za dôležitejší než celkový cholesterol. Z konzumácie sóje tak profitujú aj ľudia s normálnymi hodnotami celkového cholesterolu. Zdroj: FoodRevolution

„Sója spôsobuje, že mužom rastú prsia“. Aj toto jeden z mýtov, ktoré sú bežné na internete alebo v neodborných „alternatívnych“ kruhoch a komunitách. Podobných nepravdivých, no napriek tomu populárnych tvrdení v súvislosti so sójou sa nájde niekoľko. Pri serióznom skúmaní však pôsobia skôr ako námet do rubriky vtipov alebo konšpiračných teórií. Tu sú najčastejšie z nich aj s vysvetlením, ktoré je založené na vedeckom poznaní a overených dôkazoch. Mýtus č. 1: Zdravá je iba fermentovaná sója Nespracovaná sója vo svojej surovej forme, rovnako ako iné strukoviny alebo aj pšenica obsahuje nestráviteľné, takzvané anti-nutričné látky. Ide o prirodzenú súčasť rastlín, akýsi obranný systém. Rovnako, ako nehovoríme o nestráviteľnosti fazule alebo pšenice pretože ich pred konzumáciou upravujeme varením, nemožno za nezdravé alebo nestráviteľné označiť ani sójové výrobky, ktoré vznikajú tepelnou úpravou (varením) alebo kvasením fermentáciou. Oba postupy sú pri úprave sóje používané viac ako 1 000 rokov. Fermentácia je historicky mladšia, pôvodom z Indonézie, prvá doložená výroba tofu sa datuje už k 2 storočiu pred našim letopočtom. Tofu Lunter vzniká tradičným spôsobom spracovania plného zrna sóje a to niekoľkohodinovým namáčaním a následným varením pri teplote nad 100 stupňov Celzia. Nátierky Lunter sú vyrábané z čerstvého tofu a rastlín bez pridania umelých konzervantov. Mýtus č. 2: Sója je zlá pre mužov alebo mýtus o mužských prsiach Jedno z populárnych zavádzajúcich tvrdení hovorí, že mužom zo sóje rastú prsia. Táto legenda je zrejme zapríčinená podobnosťou slov “fytoestrogén” (prirodzene sa vyskytujúca zložka rastlín, ) a “estrogén” (ženský pohlavný hormón). Ide teda štruktúrou o dve celkom odlišné látky. Klinické štúdie v skutočnosti ukazujú, že fytoestrogény v sóji – konkrétne takzvané izoflavóny, nijak neovplyvňujú hodnotu mužského pohlavného hormónu testosterónu ani cirkuláciu estrogénu. V skutočnosti môžu muži profitovať z konzumácie sóje, keďže tá ako sa zdá znižuje riziko rakoviny prostaty. Okrem toho, fytoestrogény prijímame v potrave napríklad aj z kapusty, brokolice, ryže alebo broskýň a nezdá sa, že by po nich muži akokoľvek fyzicky „zženšteli“. Mýtus č. 3: Všetka sója je geneticky modifikovaná Nie je to pravda. Sója, ktorú pri výrobe využíva značka Lunter je výlučne od domácich pestovateľov a nie je geneticky modifikovaná. Najväčším konzumentom komerčne pestovanej GMO sóje v USA, ale aj vo svete, sú hospodárske zvieratá. Geneticky modifikované potraviny musia byť navyše jasne označené na obale. Mýtus č. 4: Sója zabraňuje absorbovaniu minerálov Napriek tomu, že sója obsahuje veľké množstvo fytátov, ktoré obmedzujú príjem niektorých minerálov, nie je to u väčšiny ľudí problém. Rovnako, ako v prípade iných druhov rastlinnej potravy, ktoré sú bohaté na fytáty (napríklad fazuľa, orechy a semienka). Okrem toho, varená alebo fermentovaná sója má zníženú hladinu fytátov (na približne tretinovú hodnotu). Ostatné spôsoby prípravy sóje, ako je namáčanie, praženie alebo klíčenie, taktiež výrazne znižujú hladinu fytátov. U ľudí, ktorí nekonzumujú mäso je rozumné začleniť do stravy viac potravín bohatých na zinok. Ale aj bez toho sú u nich väčšinou hodnoty tohto prvku v potrebnom rozmedzí. V strave bohatej na rastlinné produkty sa naopak nachádza viac vitamínu C, ktorý značne zlepšuje vstrebávanie železa, takže aj napriek fytátom nie sú vegetariáni náchylnejší na jeho nedostatok. Tí čo sa živia rastlinnou stravou naopak vykazujú vyššiu hladinu horčíka. Rovnaké je to aj v prípade mede. Mýtus č. 5: Sója je nebezpečná pre štítnu žľazu Pravidelná, dokonca dlhoročná konzumácia sóje nemá vplyv na funkciu štítnej žľazy. Sójové potraviny maximálne môžu vplývať na účinnosť liečby tyreoidálnymi hormónmi, takže pacienti s pravidelným príjmom sóje môžu vyžadovať inú dávku ako tí, ktorí sóju nekonzumujú (väčšinou to však nutné nie je). Ako jednoduché a účinné opatrenie sa odporúča po rannej dávke lieku niekoľko hodín nekonzumovať sójové produkty. Neskôr v priebehu dňa by ich zaradenie nemalo mať žiaden vplyv na účinnosť liečby. Vo všeobecnosti je však denná dávka asi 100 g úplne bezpečná aj pre pacientov s poruchou štítnej žľazy. Prečo vznikajú mýty o sóji? Máločo sa podpisuje pod kvalitu nášho života tak výrazne ako to, čo jeme. Sója je potravina, ktorá je z viacerých hľadísk preukázateľne zdravá a dobrá pre ľudský organizmus. No podobne, ako to bolo v prípade iných plodín – napríklad zemiakov, vidia niektorí ľudia za ich rozšírením aj niečo viac, než len prirodzené zvýšenie dopytu po nich. Výsledkom sú rôzne „konšpiračné tvrdenia“ založené na mylných alebo účelovo pozliepaných informáciách. Zakladatelia spoločnosti Alfa Bio – Lunterovci pripravili prvé tofu už v roku 1980 pre svoju potrebu a používajú ho do dnes. Rovnaký produkt dnes ponúkame aj naším zákazníkom, každodenná konzumácia sóje vo výške až 2 sójových jedál denne je aj doporučením autorít v oblastí výživy ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Úrad pre kontrolu potravín a liečiv (FDA) Odkedy sa sója pestuje na Slovensku? Sója sa na našom území pestuje už od 19 storočia. Len storočie pred ňou sa našom území usadili napríklad zemiaky (z dôvodu v tom čase hroziaceho hladomoru), z ktorých sa dnes pripravuje tradičné „národné“ jedlo – halušky. Na Slovensku v roku 2016 bola zasiata sója na ploche  20 000 ha. Najviac tofu v Európe sa skonzumuje na Slovensku Málokto vie, že pri porovnaní s inými európskymi krajinami je Slovensko krajinou, kde sa skonzumuje najviac tofu na hlavu. Aj keď k 16 kilogramom tofu, ktoré skonzumuje priemerne jeden obyvateľ Japonska máme stále ďaleko. Japonsko je pre nás vzorom, pretože má najviac dlhovekých obyvateľov na svete, s nízkym výskytom obezity a malým množstvom rakovinových a srdcovocievnych ochorení. Dlhodobá história a skúsenosti s tofu v Ázii, spolu s vedecky preukázanými pozitívnymi efektmi nás motivujú robiť našu prácu kvalitne v duchu misie značky Lunter: „prispieť produktami k zmene stravovacích návykov“. Fakty a mýty o sóji – čo si ešte prečítať Nasledujúce odkazy sú určené tým, ktorí majú záujem preniknúť ešte hlbšie do vzťahu medzi konzumáciou sóje alebo z nej vyrábaných rastlinných potravín a účinkami na zdravie človeka. Všetky odkazy pracujú s vedecky podloženými informáciami a názormi rešpektovaných odborníkov v oblasti zdravia, medicíny a životného štýlu. Breast Diseases Quarterly: Post-Diagnosis Soy Isoflavone Intake Is Not Harmful to Women with Breast Cancer (anglicky) Foodrevolution.org: The Truth About Soy (anglicky) Alexandra Frolkovičová: Fytoestrogény, sója namiesto antikoncepcie? Alexandra Frolkovičová: Sója – liečivé účinky Igor Bukovský: Sója a klamstvá o nej na internete Ambulancia klinickej výživy: Skoro všetko o sóji Potraviny-pre-mna.sk: Mäso versus športovci: športovci, štítna žľaza a iné Potraviny-pre-mna.sk: Piť, či nepiť kravské mlieko? To je otázka … The Huffington Post: 5 Myths About Soy You Probably Still Believe (anglicky) Soucitně – sprievodca vegánstvom: Nesuďme sóju predčasne Zivotazdravie.sk: Sója – oddeľme fakty od mýtov

Čo ste o tofu nevedeli a odteraz už budete. Prvé tofu vzniklo v 2. storočí pred našim letopočtom. Podľa legendy vzniklo tofu tak, že si raz na palube lode si Číňania varili takzvanú polievku „go“ z mletej sóje. Do hrnca im špľachla morská voda a vyzrážala vypenenú bielkovinu do jemných hrudiek. Ochutnali ich a začali objav zdokonaľovať. Tento tradičný spôsob výroby (varenie namočenej sóje pri zrážaní soľou) dodržujeme aj pri výrobe tofu Lunter. Tofu patrilo aj na cisársky stôl. Legenda hovorí, že Čínsky princ Liu An z dynastie Han vynašiel receptúru na sójové mlieko, keď sa snažil pre svoju chorú mamu pripraviť elixír života. Až 1 miliarda obyvateľov Zeme konzumuje sóju ako hlavný zdroj bielkovín. Krajina s najvyššou konzumáciou tofu na obyvateľa (Japonsko, 16 kg tofu na osobu ročne, v priemere 1,5 až 2 jedlá denne) je krajinou s najdlhšou priemernou dĺžkou života, s nízkym výskytom obezity a malým množstvom rakovinových a srdcovocievnych ochorení V 19. storočí bolo v západnej kultúre tofu známe ako jedlo bohatých čínskych študentov cestujúcich aj s vlastným kuchárom na európske univerzity. Prezident Nixon v roku 1971 počas kampane „War on cancer“ hľadal spôsob ako znížiť výskyt rakoviny v USA. Krátko na to odštartoval jeden z najrozsiahlejších výskumov najdlhšie žijúcich ľudí na japonskom ostrove Okinawa – Okinawa Centenarian Study. Podľa nej je dlhovekosť Japoncov okrem iného spôsobená zdravým životným štýlom, ktorého súčasťou je konzumácia sóje (hlavne v podobe tofu a miso). Boom tofu v USA nastal až v 80. rokoch. Tofu sa stalo známym asi ako pizza a jogurt, čo boli v štátoch takisto nové jedlá. Noviny písali o „tofu boome“, „o jogurte 80 rokov“, The Boston Globe ako o „myšlienke ktorej čas nastal“. The New York Times publikoval článok s titulkom „Západ sa prebúdza so zázračným tofu“. V súčasnosti odhadom tretina predaja tofu v USA smeruje k zákazníkom bez ázijských koreňov. V 90. rokoch sa tofu trend dostal aj do Európy. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a americká federálna Správa potravín a liečiv (FDA) odporúčajú 2 sójové jedlá denne ako súčasť zdravého jedálnička. Ján Lunter vyrobil prvé tofu v 80. rokoch v pivnici rodinného domu. Inšpiráciou mu boli vedecké štúdie zo zahraničia a vlastná pozitívna skúsenosť so zdravou výživou a zdravím rodiny. V roku 1991, keď vznikla spoločnosť Alfa Bio (pôvodná značka, ktorá sa zmenila na Lunter) sa na Slovensku predalo 0 kg tofu. Alfa Bio bol prvý výrobca tofu v Československu vôbec. V súčasnosti sa na Slovensku predá viac tofu ako syru feta. Tofu LUNTER je doporučené Českou vegetarianskou spoločnostou ako optimálny zdroj vápnika keďže je ako jediné na trhu zrážané pomocou vápenatých solí Nátierky LUNTER sú najpredávanejšie chladené nátierky v segmente nemliečnych čerstvých nátierok.